Celý náš projekt začal nevinnou cestou do Nórska. Veľmi sme chceli, tak sme tam proste išli. Všetci nás presviedčali, že to NEJDE. Že tak ďaleko nemôžme ísť autom. Že stanovať mesiac je čistý nezmysel. Jedine my sme boli presvedčení o tom, že to zvládneme. Samozrejme sme to aj zvládli, a rozhodli sme sa preto presvedčiť aj teba, že to proste IDE. Aj popri povinnostiach. Aj bez miliónov na účte. Dosť bolo výhovoriek či motivačných citátov, ktoré ešte nikdy nikomu nepomohli. Rozlúč sa s posledným „ale“ a vyraz aj ty na svoju vysnívanú cestu (kľudne aj okolo sveta:). Pevne veríme, že ti náš web s mnohým pomôže.

Okrem cestovania sa venujeme aj fotografovaniu a písaniu inšpiratívnych článkov. Nájdeš u nás všeobecné rady ako sa pripraviť na cestu, na čo si dať pozor, ako sa pobaliť, skrátka všetko potrebné na jednom mieste. Ďalej si môžeš prečítať o našich konkrétnych skúsenostiach s krajinami, ktoré sme zažili na vlastnej koži, doplnené rozsiahlou fotogalériou. V neposlednom rade tu môžeš objaviť aj motiváciu, prečo vlastne ísť do sveta, a čo ti samotné cestovanie prinesie okrem množstva skvelých zážitkov.

V súčasnosti pracujeme aj ako autori online bedekra.

Jediné, čo potrebuješ pred cestou poznať, je smer…

 

Linda

Už ako malé, len desaťročné dievčatko som bola odhodlanou turistkou, ktorá prakticky vyrástla v objatí slovenských hôr. Jeden z mojich prvých výstupov smeroval na Baranec, tretí najvyšší vrchol Západných Tatier, odkiaľ som sa s plačom niekoľkokrát rozbehla späť domov po každom prasknutí konára. V mojej malej vystrašenej hlave mi preblyslo: „Veď to predsa mohol byť medveď!“. Na vrchole ma zas premohol strach z extrémne nebezpečného zostupu z Baranca do Žiarskeho sedla. Pre desaťročnú „Poserútku Tatranskú“ to bol bezpochyby náročný úsek, ktorý vyžadoval istenie horelezeckým lanom ponad obrovské priepasti a pravdaže aj kopu plaču. O dvanásť rokov neskôr, som opäť zavítala do hôr s tým rozdielom, že si naplno uvedomujem, že ma robia šťastnou.  Po niekoľkých „skúšobných“ výjazdoch na Slovensku som začala spolu s Jurajom plánovať prvú turistickú dovolenku v Rakúsku, o rok to bolo Nórsko a dnes už mám za sebou aj exponované úseky na Madeire a to všetko aj napriek môjmu strachu z výšok, majestátnych hôr a zvery. Okrem iného som študentkou stavebnej fakulty v Brne, nadšená fotografka, cestovateľka a hrdá majiteľka malej neposlušnej čivavy s menom Leica. Áno, presne tak, meno má po fotoaparáte, ktorý nevlastním.

Juraj

Vyštudoval som vysokú školu stavebnú v Brne a v súčasnosti pracujem ako projektant/statik v nadnárodnej spoločnosti. Zbožňujem vôňu čerstvej kávy, dobré jedlo či kvalitné víno. Hudbu si najradšej vychutnám z gramca. Na cestovaní sa mi najviac páči sloboda. Je to snáď jediný okamih v živote, kedy je človek skutočne slobodný. Okrem spoznávania nových miest rád spoznávam aj ľudí. A to nie nových ľudí, ale hlavne známych. Nikdy človeka nespoznáš lepšie, ako počas dlhej cesty. Zo všetkých miest ma najviac fascinujú hory. Sú pre mňa dokonalým symbolom relaxu a pokoja.

A nezabudni, niekedy sa musíš stratiť…

Aby si našiel tie najkrajšie miesta…