Ferata je istený chodník v náročnom horskom, spravidla skalnatom, teréne. Takýto chodník je opatrený istiacim lanom, železnými stúpačkami, prípadne inými umelo vybudovanými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti a sprístupnenie ťažko dostupného terénu aj turistom, ktorí nemajú skúsenosti s horolezeckými výstupmi. Najviac takýchto chodníkov môžeme v našom okolí nájsť v Taliansku, Slovinsku či Rakúsku. Niekoľko sa ich však nachádza aj na Slovensku.

My sme sa vybrali na Feratu Horskej záchrannej služby v Martine. Ako zhruba to tam vyzeralo, sa dozviete v tomto krátkom fotoblogu.

Samotná ferata začína vo výške 930 mnm zhruba po hodine chôdze po lesnom chodníku z parkoviska pod Martinskými hoľami. Istený chodník prechádza korytom Pivovarského potoka a vo výške 1 130 mnm sa rozdeľuje na dve časti. V ľavo vedie ľahší variant s náročnosťou „B“, ktorý je výrazne kratší, ale aj menej zaujímavý. V pravo sa ťahá náročnejší a zaujímavejší variant s náročnosťou „B-C“.

My sme si samozrejme vybrali zaujímavejšiu pravú stranu, a takto vyzeral pohľad na chodník z rázcestia.

Hneď na začiatku nás čakal pomerne náročný úsek, aj keď to tak na fotke nemusí vyzerať.

Dal nám síce zabrať, ale zvládli sme ho s prehľadom.

Výstup je veľmi zaujímavý a iba mierne náročný, skaly sú však vlhké a šmykľavé.

Treba si dávať pozor skutočne na každý krok

Obidva chodníky sa stretávajú vo výške 1 250 mnm, odkiaľ sa po modrej značke zhruba za 15 min dostávame ku chatám na Martinských holiach.

Z čoho sme boli skutočne prekvapení bol fakt, že na chodníku sme okrem nás stretli z cca 50 ľudí len dvoch!!! s výstrojom na feratu. Potom to tak aj vyzeralo, keď vyfitkovaný chlapci z posilky oblapávali v „najkách“ mokré skaly ako také žaby.

Väčšinou sa dočítate, že tu nie je potrebná výstroj. Treba si však uvedomiť, že vydať sa na takýto chodník bez výstroje a v teniskách do telocvične nie je úplne v poriadku. Keď sa vám pošmykne niekde na skale na bežnom turistickom chodníku, skončíte asi maximálne s vyvrtnutým členkom. Tu také pošmyknutie môže mať skutočne vážne následky. Preto až v 80% prípadoch, kedy zasahuje horská služba, si ľudia úraz spôsobili sami, hovoria záchranári z HZS. Nevhodnou obuvou, oblečením alebo precenením sa. Z hôr sa totiž vytratil rešpekt. Ostal v nich už len strach. Strach nepripravených ľudí, ktorých zastihol dážď. Strach ľudí, ktorí precenili svoje schopnosti a nevládzu ďalej.

Keď budete nabudúce plánovať výlet do hôr, zamyslite sa nad tým, akú náročnú túru zvolíte. Takisto ako sa v posilke nezačína hneď s najťažími činkami, sa do hôr nechodí hneď na najťažšie túry.

Majte z hôr rešpekt. Aby ste v nich nemuseli mať strach.